Kde začať? To je popravde trochu hlúpa otázka. Predsa len, niektoré chyby sú častejšie ako iné a neviem si predstaviť, ako by sa dalo začať inak ako čiarkami.
Čiarky
Čiarky treba. Bez čiarok je všetko dlhé, ťažko pochopiteľné. Iste, niekedy sa stane, že príde na kontrolu dielo s priveľa čiarkami, ale väčšinou ich je primálo. Dokonca tak, že ani pred "že" nie je čiarka. Alebo si predstavte menovanie všetkého možného. Bez čiarok, odsekov alebo čo i len jednoduchého písmena "A" je to hrozné. Jeden z naozaj zlých príkladov:
Na záhrade sme mali jablká hrušky slivky marhule čerešne a Jakub chodil do mesta kde kúpil hnojivo ktoré potom dal do vody vodou potom pokropil záhradu kde máme aj hospodárske zvieratá ktoré do všetkého ďobú vŕtajú hryzú.
Prezradenie diela
Tešíte sa na novú knižku? Niekedy vôbec nie. Predsa len, ak by to bol Pán prsteňov, tak je asi jasné, ako sa to skončí. Ak nie, tak je to pre čitateľa o to lepšie. Čo ale amatérska tvorba? Stretli ste sa s tým, že prvé štyri vety boli prezradenie všetkého, o čo v knihe skutočne ide? Čo sa stalo už vieme, teraz to ideme čítať? Alebo iný extrém - v prvých riadkoch je vymenovaných 17 mŕtvol (z čoho 8 a pol žije) a niečo o alternatívnych realitách, cestovaní v čase, epidémii, ríši zla a neviem čo všetko...
Diakritika a jasné chyby
Píšete s diakritikou? Áno? Výborne, to sa vlastne v knižke aj požaduje. Nie? Hmm, tak takéto básničky (!) asi fakt nikto nevydá, teda ak to nie je na mega šialenej úrovni a nie je na to dobrý dôvod. A niečo medzi? Dlhé vety, ktoré sa začínajú s diakritikou a končia sa bez nej? Alebo z nejakého dôvodu autor nepíše mäkčene, iba dĺžne? Alebo dokonca naopak? Občas má slovo s diakritikou trochu iný význam, ale hlavne pôsobí striedanie textu s diakritikou a bez nej ako päsť na oko.
Brutálny bordel v texte
Čistá nočná mora. Príde vám text od autora alebo autorky s tým, že si aj zaplatí, len aby to vyšlo. Ako však povedať človeku, že sa v texte nevie nájsť ani len hlavný názov? Neskutočný bordel bez jedinej logickej postupnosti je naozaj niečo špeciálne. Už prišli básnické zbierky bez jediného verša (alebo každá báseň v jedinom osamelom verši. V horšom prípade sú v jednom riadku aj 4 básničky). Niekedy sa nevie ani meno autora, lebo je všade písané inak, s inou gramatickou chybou a ani podľa mailu sa to zistiť nedá. Najviac karátový klenot je samozrejme ružový text na ružovom pozadí. Nevidno text, len v textovom editore podčiarknuté chyby. Podčiarkovacia farba je červená, tak to nejako vidno je. A aby toho nebolo málo, skutočne random používaná hrúbka písma či písanie celého textu ako hrubého, šikmého a podčiarknutého (pekne spolu) naozaj nepomáha čitateľnosti.
Kopírovanie diela
Inšpirovali ste sa Pánom Prsteňov alebo sa vám veľmi zapáčil text o malom čarodejníkovi? Fajn. Svoje pokračovanie si môže písať kto len chce. Ale začať úplne novú knihu, kde sa v Morii nachádza skriňa, ktorá prenesie Dumbledora do Matrixu, len aby sa pozrel na Valhallu počas Zatmenia... je trochu moc. Už aj pri písaní nejakého upírskeho príbehu je trochu nafigu, ak sa hlavné postavy volajú Bella a Edward. Prečo vlastne? Sú to nejaké najlepšie mená na svete? Alebo chce autor čitateľom povedať, že ide o najlacnejšiu možnú kópiu?
Zle pomenovaný textový súbor
Napísali ste totálnu pecku? Dali ste na 500 stranách zo seba všetko? Je dielo úplne perfektné, bezchybné do každého detailu a je to niečo, čo sa len tak nepustí z ruky? Tak na ktorú (cenzurovaný vulgarizmus) sa to volá bez_názvu.docx? Alebo prečo sa to volá Untitled2.doc? Alebo pribech.odt? Ak neberiem do úvahy gramatickú hrúbku v treťom prípade, čo sa tiež niekedy stane a vzbudí to emócie u kontrolujúceho človeka (väčšinou smiech cez slzy), je jasné, že aj pomenovanie je dôležité. Čo chcú niektorí ľudia, aby sa v priečinku na hodnotenie ich dielo prepísalo iným, rovnako hlúpo pomenovaným? Aby sa nedalo nájsť? Ako keby bol problém poslať na kontrolu napríklad niečo ako janko-mrkvicka-pribeh-o-holke-modrookej.doc.
Mená postáv
Dobrá postava má mať dobré meno. Frodo je jednoduché meno, alebo taký Gandalf. Ale zaujímať sa o Gandalfa budem asi viac ako o elfa, ktorý má meno na 35 znakov a z toho 8 sa nenachádza na slovenskej klávesnici. Meno je dôležitou súčasťou tej postavy. V diele Vodná planéta, ktorá je aj v Greenie knižnici, som úmyselne pomenoval dôležitú postavu dlhánskym menom. Z ktorého je ľahko zapamätateľná skratka. Ukazuje sa tak jeden z rozdielov medzi ľuďmi a úplne inou rasou.
A čo počty? Čitateľ je len človek, niečo si zapamätá a niečo nie. Hlavne zložité mená sú úplne zbytočné pre postavy, ktoré povedia jednu vetu, alebo len pokrčia plecom. Pozornosť je pekne v ťahu. A inak, aj vy ste preskakovali dlhé zoznamy mien v Pánovi prsteňov? Pár dôležitých postáv v deji stačí a čím je ich viac, tým viac námahy (a skúseností) vyžaduje ich odlíšenie.
Otrepané motívy
Pozor! Ide zlý chlap, ktorý sa volá z nejakého dôvodu už 50 rokov Čierny princ. Chce zničiť svet! A má hyperúžasný meč, ktorým môže zničiť všetkých, čo sú proti nemu! Prečo to ešte neurobil, to si nechajme na neskôr. Teraz treba vedieť, že sa vytvorila skupinka tých dobrých, ktorí sa k nemu vypravia a v epic battle ho porazia. Haleluja!
Niektoré prvky tu už boli toľkokrát, až to prestáva byť vtipné. Jediná nádej ľudstva, sem tam nejaký vyvolený... to je dnes skôr na paródiu, ako na reálne dobrodružstvo. Chce to viac originality. Aj dobre napísaný neoriginálny príbeh bude často braný len ako kópia, nie ako niečo plne samostatné.
Gramatický rým za gramatickým rýmom
Definíciu gramatického rýmu možno ľahko nájsť na webe. Čo je ale horšie, obrovské množstvo príkladov sa dá nájsť v poézií začínajúcich autorov. Len... aby sa to rýmovalo? Alebo len aby to bol stále rovnaký rým? Strach a hrôza v niektorých prípadoch. Podstatné mená za podstatnými menami, slovesá za slovesami a už zo sily zvyku posledné písmeno, ale niekedy aj 3 sa opakujú. Doslova. Napríklad niečo takéto:
Budem teraz niečo písať
ale môžem to aj čítať
poďme sa spolu hrať
potom budeme sa smiať
Opakovanie slov
Jano išiel domov, ale keď išiel domov, tak si zobral vodu, lebo išiel domov. Keď prišiel domov, dal si vodu. Jano pil vodu, lebo išiel domov. A prišiel. Dal si vodu.
Tento rapídne hlúpy text ilustruje neskutočné opakovanie slov. To isté sa hovorí, tak isto sa to píše. Žiadne synonymá, len suché rečnenie v štýle pokazenej platne.
BONUS: Bez odsekov (najväčšie psycho)
Radi si prečítate knihu? Ste terminátor? Ak spĺňate obidve podmienky, nemáte problém. Ak ste náhodou človek alebo niečo tomu podobné a máte oči, ktoré sa dokážu unaviť, asi sa vám nebude pozdávať 20 stranový odsek. Niektorí autori asi vyoperovali klávesu Enter. Stále len písmená, často v bloku, bez zastavenia. Krásne myšlienky tak zaniknú a keď si chcete prečítať niektorý kúsok ešte raz, alebo nájsť dôležitú informáciu... tak čo? Zakrúžkovať číslo strany? Alebo pokresliť šípky? Kamarát má internetový obchod (Eshop) s knihami. Pridať tam niečo takéto by bola naozajstná katastrofa.
A čo vy? S akými nezmyslami ste sa stretli pri čítaní niečej práce? Prípadne, mali ste s niečím z hore uvedeného (podobne ako ja) kedysi problém?
