Nemám za sebou štúdium politických vied, nie som právnik a rozhodne nie expert na veci súvisejúce s právom, ale... čo má toto znamenať? Osoba generálneho prokurátora je dôležitá, však riadi generálnu prokuratúru. Áno, nie všetci vedia, čo to presne je a k čomu je to dobré. Jej popis si môžete nájsť na internete, niekoľkými kliknutiami. Okrem iných vecí súvisí generálna prokuratúra veľmi úzko aj s trestným právom. A v tom je háčik.
Keby sa robil prieskum, ktorí politici kradnú, nejeden Slovák by povedal, že všetci. Samozrejme je to súkromný názor jednotlivcov, ktorí majú svoje vlastné názory na politické dianie a často sú ovplyvňovaný napríklad správam z rôznych médii. Už od čias pradávnych starovekých nepísaných zákonov cez Chamurappiho zákonník a až po rôzne právne systémy používané v súčastnosti sa vedie fakt, že za zločin je trest. Je to jednoduchý fakt (i názov známej knihy) a kto urobí niekomu niečo zle, napríklad okradne, ten si zaslúži primeraný trest. V reči normálneho človeka: zlodejovi po prstoch.
Na základe tohto mi jasne vychádza, že celá generálna prokuratúra by mala byť (spolu s ďalšími inštitúciami) nestranná, spravodlivá a tak podobne. Ako samotná soška spravodlivosti, ktorá má zaviazané oči, aby nevidela, či sa súdi bohatý alebo chudobný, taký alebo onaký atď. Takže aj generálny prokurátor by mal byť úplne spravodlivý a pretože má veľké postavenie, mal by konať tam kde treba, rázne a spravodlivo. Žiadne nudné omáčky a opatrné ničnerobenie, ale činy. Vypočuť si, zvážiť a konať. Takto to funguje v právnom štáte. Ale... čo ak to tak nefunguje? Čo ak je aj generálny prokurátor len bábka? Vymenovaná bábka, spojená s niektorou stranou alebo hnutím. Niekto, kto rozumie svojej práci, dokáže konať - ale dokáže konať aj spravodlivo?
Myslím, že ohľadne voľby generálneho prokurátora je tak veľké haló, pretože nejde až tak o človeka, ale o to, čo vie. Kto má prehľad o rôznych kriminálnych praktikách? Kto povie pravdu, ale v niektorých prípadoch hovorí len polopravdu? Pravdepodobne ten, kto nie je tak celkom nestranný.
Teraz si predstavme veľmi jednoduchý príklad. Jožko ukradne cukríky. Vie o tom iba Lenka a tí dvaja sa dohodli, že o tom nikomu nepovedia. Lenka to ale napíše do svojho denníčka. Jožko sa môže modliť, aby sa nedostali informácie z toho denníčka do nejakých iných rúk. Spôsobilo by mu to problémy a určite by si neprial, aby ho mali všetci za zlodeja. Samozrejme na Slovensku nejde o cukríky, ale skôr o obrovské množstvá peňazí, najrôznejšie škandály, pochybné projekty a neviem čo všetko.
Fakt, že je prezident na Slovensku slabý, má málo pravomocí, je vecou "nastavenia systému". Funguje to tak i tak, či už je prezident s množstvom práv a rozhodovania (ako napríklad v USA), alebo v parlamentnej demokracii, kde je zas silnejší predseda vlády. Ak je ale justícia, vrátane vysokých zložiek ľahko ovplyvniteľná a v očiach verejnosti i špecialistov na túto oblasť úplne nafigu, tak zlodej ostáva zlodejom a my, čo s tým nič nemáme, na to prispievame z peňaženiek...
